Druhá mačka v domácnosti? Takto prebehne úspešné zoznámenie
Domáce mačky sú veľmi spoločenské zvieratá, ktoré si v priebehu stáročí vyvinuli schopnosť vychádzať so svojimi druhmi. Môžeme to vidieť aj dnes, napríklad na farmách, kde spolu žije tucet či viac mačiek. Občasné spory sú prirodzené a súvisia s usporiadaním hierarchie. Mačky sa však zvyčajne snažia vyhnúť vážnym konfliktom, aby neoslabili skupinu. Keď sa hierarchia ustáli, spolužitie funguje harmonicky – mačky sa hrajú, komunikujú, navzájom sa čistia a túlia sa k sebe.
Jediný moment, keď mačky preferujú samotu, je počas lovu. Sú síce samotárske lovkyne, no to neznamená, že by mali byť aj samotárky v domácnosti. Naopak, spoločnosť druhej mačky často veľmi ocenia. Ak teda zvažujete, že si zaobstaráte mačku, premýšľajte rovno o dvoch. A ak už jednu máte, možno nastal čas dopriať jej kamaráta.
Od jednej k dvom
Najjednoduchší spôsob, ako zaistiť harmonické spolužitie, je adoptovať dve mačky, ktoré sa už poznajú a majú medzi sebou dobrý vzťah – napríklad súrodencov z jedného vrhu. Chovatelia alebo pracovníci útulku vám radi poradia, ktoré zvieratá si rozumejú. To isté platí aj pre dospelé mačky.
Nie vždy je však možné začať s dvoma mačkami. Možno jedna z nich zomrela a chcete druhej opäť dopriať spoločnosť. Alebo ste na začiatku nevedeli, že mačky sú šťastnejšie vo dvojici. Prípadne sa vám zmenil pracovný či osobný režim a mačka je doma príliš často sama. Nech je dôvod akýkoľvek, je dobré zvážiť zaobstaranie druhej mačky.
Ktoré mačky sa k sebe hodia?
Ak už jednu mačku máte, dobre si premyslite, aký nový spoločník by k nej pasoval. Nenúťte sa do adopcie mačky len preto, že niekto hľadá nový domov pre svoje zviera – kľúčom je kompatibilita.
Zvážte povahu, vek aj pohlavie oboch zvierat. K staršiemu kocúrovi nemusí pasovať divoké mačiatko a plachá mačka nebude šťastná s dominantným partnerom. U dvoch kocúrov hrozia častejšie územné spory. Ideálne je, ak majú podobnú povahu a vekový rozdiel nie je príliš veľký.
Čo pripraviť pred príchodom druhej mačky?
Nový prírastok potrebuje všetko vlastné: misku na vodu, misku na jedlo, mačaciu toaletu, škrabadlo aj pelech. Mačky totiž veľmi vnímajú pachy – ak by všetky veci niesli vôňu pôvodnej mačky, nový člen by sa mohol cítiť odmietnutý. Okrem toho môže spoločné používanie toalety či misiek viesť k sporom.
Ideálne je pripraviť aj nové spoločné predmety, ktoré môžu obe mačky preskúmať rovnako – nové škrabadlo, tunel či nové hračky. Tak vytvoríte neutrálny základ pre budovanie vzťahu.
Prvé stretnutie
V deň príchodu pripravte pre novú mačku samostatnú izbu. Priame a neplánované stretnutie by mohlo všetko pokaziť. Nová mačka je vystresovaná – prišla do cudzieho prostredia, možno absolvovala cestu autom, a teraz narazí na územie inej mačky. Zlý začiatok môže negatívne ovplyvniť celé zoznamovanie.
Preto mačku najprv v pokoji vypustite z prepravky do pripravenej izby a nechajte ju, nech si všetko preskúma sama. Hovorte na ňu jemne, ale nenechajte sa uniesť snahou „pomôcť“ jej tým, že ju vytiahnete násilím z prepravky. Potrebuje čas – niektoré vyjdú za pár minút, iné až po hodinách.
Zbližovanie krok za krokom
Zvyknutie si na seba je veľmi individuálne. Niekedy sa mačky znesú už v prvý deň, inokedy to trvá dni alebo týždne. Začnite opatrne – najskôr len pootvorte dvere a sledujte reakcie. Ak sa objavia známky napätia, zatvorte dvere a pokračujte postupne: vymieňajte im hračky či prikrývky, aby si zvykli na vzájomný pach, prípadne ich na krátko pustite do „teritória“ tej druhej.
Pri prvom otvorení dverí buďte trpezliví a pripravení. Mierna agresivita zo strany pôvodnej mačky je normálna – chráni si svoje územie. Ak dôjde k ostrému konfliktu, opäť ich oddeľte. Možno bude potrebný dlhší čas, v niektorých prípadoch aj pomoc odborníka na správanie zvierat. V úplne krajných prípadoch môže byť nutné zvážiť návrat mačky, no to býva skôr výnimočné.
Vo väčšine prípadov sa však časom medzi mačkami vytvorí silné puto – a vy si uvedomíte, že rozhodnutie zaobstarať druhej mačke spoločníka bolo tým najlepším.
